História


Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1263, kde sa spomína ako „Montana“. Jej ďalšie názvy boli „Gerueb“ – 1458, „Herregrundt“ – 1535, „Vallis dominorum“ – latinsky, „Úrvolgy“ – maďarsky. Pre svoje náleziská medenej rudy obsahujúcej aj striebro bola Špania Dolina kedysi preslávená po celej Európe. Prvé bane v banskobystrickej oblasti boli otvorené v roku 1006. Tento údaj sa síce zakladá na povesti, je však nepochybné, že ruda sa tu dobývala dávno predtým. Archeologické nálezy potvrdzujú dobývanie rudy už v eneolite.
V dobe panovania Bélu IV. (1235-1270), boli bane v okolí Starých Hôr bohaté na medené rudy. Postupne však tieto bane upadali, preto boli v roku 1251 otvorené výdatnejšie, medeno-rudné bane v Španej Doline. Tento nález bol začiatkom rozkvetu Banskej Bystrice a tiež rapídneho vývoja medeného baníctva v Španej Doline.
Majiteľmi banských podnikov boli spočiatku súkromní ťažiari, hlavne meštania z Banskej Bystrice, ktorí dávali svoje bane často do prenájmu. Medzi najznámejších majiteľov patrili rody ako Karoli , Jung, Ernst, Königsberger, Mühlstein, Kolmann, Lang. Ich ťažiarske práva – vyhľadávať a ťažiť zlato, striebro a ostatné kovy na celom území Zvolenskej župy - boli deklarované výnosom Bélu IV v r. 1242. Udelené výsady im priniesli aj oslobodenie od všetkých daní a jedinou povinnosťou bola tzv. kráľovská urbura t.j. 1/10 vyťaženého zlata 1/8 vyťaženého striebra alebo iných kovov.
V r. 1490 vzal do prenájmu novú štôlňu na Španej Doline Ján Thurzo, vtedajší richtár mesta Krakov a jeho syn Juraj. V r. 1494 začali s hĺbením šachty úplne nového typu, tzv. hlavnú, neskoršie nazývanú dolnú alebo Ferdinandovu šachtu. Dosiahla hĺbku 250 m. Touto šachtou sa odvodňoval celý špaňodolinský revír a ťažila sa takmer všetka ruda až do poslednej štvrtiny 16. stor. Za krátku dobu existencie rozkvitla ťažba do takej miery, že v r.1496 povolil kráľ Vladimír Thurzovcom stavať hutu na tavenie medených rúd. Spolčnosť taktiež dopravovala rudu na vzdialené trhy. Vlastníctvo domov v Banskej Bystrici spoločnosti zaručovalo neobmedzené možnosti v obchodovaní s vínom, pivom a v zásobovaní baníkov všetkým potrebným. Prosperita dala priestor aj na vznik Bratskej pokladnice na pomoc baníkom v chorobách a v starobe.
Thurzovsko-Fuggerovská spoločnosť zbohatla najmä z medených baní v Španej Doline, pretože meď vyvážala spolu so striebrom do zahraničia a zatajila takto množstvo vyrobeného striebra, ktoré mali podľa zákonov vydaných v r. 1496 odvážať do Kremnickej mincovne. V dobe kráľovnej Beatrix bolo vyvezených ročne asi 3000 – 4000 gérov striebra. Tento podvod bol odhalený v r. 1524. Thurzovsko-Fuggerovské podnikanie vyvolávalo hneď od začiatku silnú opozíciu hlavne od Strdosolovenských banských miest, ktoré sa sťažovali panovníkovi na stratu ziskov. V roku 1525 si nespokojná šľachta vynútila na sneme zrušenie spoločnosti. Zrejme kvoli dobrým vzťahom s uhorským kráľom, prešli neskôr bane opäť do vlastníctva Thurzovcov, ale už aj Fuggerovcov. Rodina vymrela roku 1543 a definitívny koniec spoločnosti sa datuje na rok 1546. Potom správu baní prevzal erár a novozaložená Banská komora.
Po prvých ťažkostiach sa začali hĺbiť na Španej Doline nové štôlne a šachty. Šachta Maximilián, Mária, a najhlbšia šachta Ludovika 440m. Konské gáple na pohon banských ťažných strojov začali nahrádzať vodné kolesá poháňané vodou z unikátneho banského vodovodu. Približne 36 km dlhá trasa zberných, náhonových a spojovacích jarkov privádzala vodu až spod Prašivej v Nízkych Tatrách k šachtám v Španej Doline. Vodovod sa začal budovať v 15. stor. a bol funkčný do začiatku 20. stor.
Po rozkvete baníctva fuggerovského obdobia boli bane v 16. a 17. storočí veľmi vyťažené. V 18. storočí sa však minuli posledné zásoby rudných celkov a začala sa doba preberania tzv. stariny a vyberania rúd z odvalov pred štôlňami. Takáto práca síce znížila výnosnosť baní, ale prevádzka sa mohla udržať so ziskom. V starých poruboch sa často preboril strop a odhalili sa nové rudné celky, ktoré z času na čas zaistili rentabilnosť prevádzky. Ťažbu medi ovplyvňovali samozrejme aj mnohé historické udalosti -  najčastejšie banícke povstania (Bočkajovo, Rákociho povstanie), kedy sa na čas úplne prestalo pracovať. Vytvorenie baníckeho zväzu bolo predpokladom pre jednotne vedený boj baníkov. Výhodou tiež bolo, že baníci slovenskej a nemeckej národnosti sa netrieštili. Baníci sa najčastejšie domáhali riadneho platenia miezd, žiadali zvýšenie mzdy a jej platenie v hodnotnej mene, právo slobodného zamestnania chudobných remeselníkov atď. V r. 1673 vyústila nespokojnosť baníkov do vzbury , namierenej proti násilnej rekatolizácii. Ťažba sa po nepokojoch nakoniec vždy obnovila i keď so sťaženými podmienkami.
Napriek všetkým snahám, koncom 17 stor. pracovalo v Španej Doline už iba 800 robotníkov. Ženy baníkov a deti pracovali pri triedení rudy, no začali si privyrábať aj paličkovaním čipiek. Založili tak tradíciu špaňodolinskej čipky a v roku 1883 i školu paličkovania. Miestnou raritou vo výrobe kovov boli aj tzv. meďonosné vody. Zrážková voda, ktorá presakovala cez povrchové haldy vylúhovala zbytky kovov, pričom sa tvoril síran meďnatý. Táto voda sa zachytávala do kadí do ktorých sa kládlo šrotové železo. O 2 až 3 týždne sa na železe vytvoril kal medi – cementačná meď. Slávu Španej Doliny preslávili aj tzv. Špaňodolinské medené poháre opradené tajuplnou premenou železa za meď. Vyrábali ich banskobystrickí zlatníci, ktorí priniesli baníkom železné plechy nastrihané na veľkosť budúcich pohárov. Plechy sa uložili do cementačných kadí a po 8 až 14 dňoch sa vyberali už medené plechy, ktoré sa ďalej upravovali. Potom sa plech dostal späť do zlatníckych dielní kde slávne poháre uzreli svetlo sveta. Každý pohár bol zdobený riekankou, napríklad: “Bol som železom, meďou som, zlato ma kryje.”
Význam baní na Španej Doline klesol koncom 18. storočia. Erárne bane zastavili prevádzku v r. 1888, pretože sa ťažba stávala nerentabilnou. V r. 1901 štát predáva bane Th. Loenfeldovi a neskôr ich kupuje belgicko-francúzka spoločnosť, ktorá banské práce prevádzala len dva roky. Do r. 1910 prevádzala ešte kutacie práce ale v roku 1914 ich definitívne opustila. Bane ešte v r. 1918 kúpila budapeštianska spoločnosť pre banský a hutný priemysel, ale aj tá zastavila práce v roku 1923 pre nedosahovanie očakávaných výsledkov.

 V novodobých dejinách stoja za povšimnutie roky Slovenského národného povstania. Súvisí to najmä s polohou obce v blízkosti Banskej Bystrice. Obyvateľstvo aktívne bojovalo v SNP, vykonávalo výzvednú, zásobovaciu a inú službu partizánskej skupine „Dolina“, v počte 200 mužov na čele s kapitánom Morvayom a Pristachom. Skupina bola založená 27.augusta 1944. Pod obcou v časti Grôbboli vybudované dve silné palebné postavenia – bunkre. V budove školy, postavenej v r. 1830 sídlila veľká partizánska nemocnica. Ako nemocnica slúžila aj chata na Šachtičke, preto ju fašisti 28.októbra 1944 vypálili. Celá obec mala partizánsky ráz a úzko spolupracovala s osadou Piesky, kde počas novembra 1944 až marca 1945 prechádzalo týždenne 400 až 600 povstaleckých vojakov a partizánov. Bola hlavným strediskom prísunu potravín z Banskej Bystrice (Sásovskou dolinou cez Panský diel). V období SNP bojovali niektorý obyvatelia obce pri Strečne, Martine, Priekope, Čremošnom a inde. V povstaní aktívne spolupracovali ženy aj mládež. V boji o obec prišlo o život do 200 ľudí. Obec bola oslobodená 3.apríla 1945 o 14-tej hodine.





Veduta


Fugger
Fugger



Thurzo
Juraj Thurzo



Jozef
Jozef II.